Ako má vyzerať lekársky recept?
O predpisovaní lekárskych receptov a zdravotníckych pomôcok sa píše v paragrafoch 119-120. Vo vlastnom záujme odporúčam všetkým lekárom, si tieto paragrafy naštudovať. Na tomto mieste sa budem venovať iba tým informáciám, ktoré nie sú priamo uvedené v tomto zákone ani v žiadnej vykonávacej vyhláške.
V prípade, že tento zákon nadobudne účinnosť, bude lekár povinný na recepte ako prvý uviesť generický názov (teda, zjednodušene povedané, účinnú látku) lieku. Nakoľko v zákone ani vo vykonávacej vyhláške k tomu nie sú uvedené bližšie pokyny, požiadal som o odpoveď komunikačný odbor MZ SR. Odpovedala mi Mgr. Anna Kempová. Účinná látka (povinne) a firemný názov preparátu (dobrovoľne), môžu byť uvedené na recepte prvom (teda jednom) riadku tak, že prvý bude generický názov a za ním v zátvorke názov firemný. Miesto pre kód lieku je treba ponechať prázdne. Kód lieku dopíše lekárnik podľa toho, aký liek pacientovi vydá. Ostatné kolonky receptu zostávajú bez zmeny, takže špeciálna úprava softvérov nebude potrebná. Bude však vhodné do programov lekárom zakomponovať upozornenie, ktorý firemný názov lieku podlieha generickej preskribcii podľa tohto zákona. Zoznam liekov, ktorých sa týka generická preskribcia, je v Prílohe I. uvedeného zákona o liekoch.
V §121 ods. 6 je stanovené, že zdravotná poisťovňa má právo od lekára, ktorý vypísal formálne nesprávny recept, na náhradu nákladov, ktoré jej vznikli uhradením tohto receptu výdajni liekov. Toto ustanovenie by si mali všimnúť predovšetkým všeobecní lekári, ktorí píšu lieky, odporúčané v prepúšťacích správach alebo na odporúčanie lekára-špecialistu. Stačí napr. uviesť nesprávny kód odporúčajúceho lekára alebo predpísať liek na nesprávnu diagnózu a predpisujúci lekár môže mať svoje konto o pár stoviek eur ľahšie.
Reklama na lieky
V rámci Zákona o liekoch bol novelizovaný aj Zákon o reklame č. 147/2001 Z.z. Ako som už uviedol v predošlom článku, v § 8 ods. 6 tohto zákona sa zakazujú návštevy reprezentantov farmaceutických firiem u lekárov v ordinačných hodinách. To, že toto ustanovenie je v praxi nevykonateľné, mi potvrdili viacerí právnici, navyše zákonodarca nenovelizoval ustanovenie zákona o kontrole a sankciách, ktoré by sa týkali porušenia tohto paragrafu. V pôvodnom návrhu znenia uvedeného paragrafu sa jeho znenie malo týkať aj lekárnikov, avšak z prijatej novely návštevy farmaceutických reprezentantov akýmsi záhadným spôsobom vypadli. Kto z poslancov podal uvedený pozmeňovací návrh, sa akosi neviem dopátrať. Keďže novela zákona zavádza aj tzv. generickú preskribciu, nemôžem sa ubrániť dojmu, že sa týmto opatrením korupčné tlaky farmabiznisu presunú do lekární. Nezávidím kolegom-lekárnikom, skôr naopak. Predpokladám, že tlaky budú ešte silnejšie, ako doteraz.
Sponzorstvo vzdelávania zdravotníckych pracovníkov
Tejto otázke sa venuje § 15 ods. 1 písm. v) podľa ktorého bude musieť držiteľ povolenia na výrobu liekov, hlásiť do národného centra zoznam všetkých zdravotníckych pracovníkov, ktorí sa zúčastnili na vzdelávacom podujatí, financovanom držiteľom povolenia na výrobu liekov.
V ods. 6 uvedeného paragrafu sa zakazuje držiteľovi povolenia na výrobu liekov sponzorovať zdravotníckemu pracovníkovi vzdelávacie aktivity, ktoré nie sú v súlade s ods. 1 písm. v) a zdravotníckemu pracovníkovi sa zakazuje účasť na podujatiach, organizovaných farmaceutickými firmami.
V ods.7 sa farmaceutickým firmám zakazuje ovplyvňovať predpisujúceho lekára pri predpisovaní liekov. Keďže ani toto ustanovenie sa lekárnikov netýka, iba ma to utvrdzuje v presvedčení, že zákon si na seba ušili majitelia sietí lekární z istej finančnej skupiny.
K predošlým dvom, teda ods.1 písm.v) a ods. 6. sa žiada niekoľko poznámok.
To, že vzťahy farmaceutických firiem a subjektov, podieľajúcich sa na distribúcii, predpisovaní a výdaji liekov nie sú najtransparentnejšie, je verejné tajomstvo. Tejto problematike, ako i návrhom na zlepšenie transparentnosti v tejto oblasti som sa v minulosti opakovane venoval a načrtol som aj návrhy na riešenie, ktoré by nemali charakter zákazov, ako paragrafy tohto zákona, ktoré sa dajú elegantne obísť a to dokonca tak, že ministerstvo ani iný ním poverený orgán nebude mať vôbec prehľad o tom, k čomu farmaceutickú firmu uvedené paragrafy zaväzujú.
Nie som právnik, iba sedliacky uvažujem a túto moju úvahu mi právnik aj potvrdil.
Stačí, aby sponzorské aktivity na seba prevzala zahraničná centrála farmaceutickej firmy alebo zahraničná nadácia, ktorá má toto sponzorstvo v zakladateľskej listine. Také nadácie, spolupracujúce s farmaceutickými firmami v zahraničí existujú, niektoré boli dokonca priamo farmaceutickými firmami na tento účel založené. Ak by legislatíva štátu, v ktorom pôsobia alebo jej nadradená európska legislatíva toto neumožňovala, podobné nadácie by už dávno v zahraniční neexistovali.
Sponzorovanie vzdelávania zdravotníckych pracovníkov na Slovensku doteraz nebolo transparentné. Obávam sa však, že tento zákon do tejto transparentnosti viac svetla neprinesie. Vážne tým však môže utrpieť samotné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov. To nie sú len lekári, to sú aj sestry a iní zdravotnícki pracovníci, ktorých platy sú také nízke, že za vlastné si vzdelávanie nebudú môcť dovoliť. Takže zákon bude skutočne v konečnom dôsledku „v prospech pacienta." Zdravotnícki pracovníci sa namiesto flákania sa po kongresoch, budú môcť naplno venovať pacientovi.
Čo tam po tom, že budú nevzdelaní, hlavne že budú v práci.

















